Už počas štúdia v Košiciach hrával v tanečnom orchestri na bicích nástrojoch. Spevácka kariera začala s tanečným orchestrom PKO Košice. Víťazstvo na 1.Celoslovenskej prehliadke tan. Hudby v Bratislave ako spevák v r.1964 a účasť na Celoštatnej prehliadke v Jihlave.Nasledovali nahrávky s Točr-om v Bratislave, vystúpenia v televízii a vystúpenia s tan. orchestrom Siloša Pohanku. V r. 1968 odchod na dlhšie turné vo Fínsku a v Nemecku. Nasledovalo obdobie bez hudby. Až po nežnej revolúcii a hlavne odkedy je v dôchodku sa intenzívne venuje svojej starej láske-hudbe. Jeho piesne sa hrajú v radiach, viackrát účinkoval v televíznych programoch na Slovensku. Nahráva v Bratislave s tanečným orchestrom Pavla Zajáčka. Vydavateľstvo SQ Music, Bratislava vydalo v roku 2002 jeho album „Chcem mať viac“. V roku 2004 bolo vydané dalšie CD v spolupráci s Big-bandom Pavla Zajáčka s názvom : „Farebný kolotoč“. V Bratislavskom rozhlase bol vo februari krsteny dvoj- album s Big-bandom Pavla Zajáčka „Hudba a vášeň“. Všetky piesne sú spievané po slovensky, asi polovica sú známe evergreeny, ostatné sú vlastné kompozície. Veľmi aktívne podporuje mladých spevákov. Piesne, nimi spievané zaznamenali už viaceré úspechy. Na autorskej súťaži: Banskobystrické zvony vyhrali 2 posledne ročníky, na Košickom zlatom poklade Soňa Hanzlová interpretáciou jeho piesne získala 2 miesto. Spolupracoval 4 roky s Karolínou Majerníkovou. Posledne 4 roky úspešne spolupracoval s Lilly May – Ladislavou Maníčkovou.
Hudobník, známy v Košiciach počas 60. rokov z kaviarne Slávia, Eugen Šváb, je vynikajúcim príkladom úspešného emigranta. V roku 1969 sa usadil v Nemecku, zamestnal sa v automobilke Ford a na Slovensko sa vrátil až po páde železnej opony. Odvtedy pomohol kvantu začínajúcich speváčok. E. Šváb sa narodil v Gelnici pred 77 rokmi. Jeho otec bol zamestnancom súdu a do Košíc sa s rodinou presťahoval po skončení vojny. Pán Eugen spomína hlavne na časy, nasledujúce po prevrate v roku 1948. “Kultúrne akcie sa organizovali tam, kde dnes stojí Hilton. Hotel mal len drevenú konštrukciu. Vedľa neho stála jedna krásna sála PKO, kde sa konali plesy, koncerty, nedeľňajšie čaje o piatej a pod. Tú potom, bohužiaľ, zbúrali.” Neskôr sa akcie organizovali v starej športovej hale. “Predstavte si, že na palubovke, kde sa hral basketbal, sa cez víkendy a po večeroch robili plesy. Ženy sedeli vo večerných šatách na starých lavičkách v hľadisku, popíjali kávu. Bol to úplne iný svet, než je ten súčasný.”
